The text is the second part of an unpublished manuscript, written in 1920 (for the first one - cf. „Filozofia Nauki”, 1995, no 3). In this part, the author considers some important examples of classical metaphysics. He comes to the conclusion that the most essential question in metaphysics is the problem of Absolute Being. This is, of course, a metaempirical - and consequently extrascientific - problem.

The text is the first part of an unpublished manuscript, written in 1920. According to the author, on the one hand, it is impossible to create metaphysics based on experience, and giving absolutely safe interpretation of the reality. But, on the other hand, experiential metaphysics, being satisfied with only probable results, is not of exactly scientific character. Nevertheless, we should work at constructing a „metaphysics”, integrating results of particular sciences into one system, free of contradiction, but being conscious of provisionality (...) of its theses. The main variable for such a „metaphysics” should always be „physical world”. (shrink)

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja podľa (...) nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam. (shrink)

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja podľa (...) nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam. (shrink)

The theory of evolution of complex and comprising of human systems and algorithm for its constructing are the synthesis of evolutionary epistemology, philosophical anthropology and concrete scientific empirical basis in modern (transdisciplinary) science. «Trans-disciplinary» in the context is interpreted as a completely new epistemological situation, which is fraught with the initiation of a civilizational crisis. Philosophy and ideology of technogenic civilization is based on the possibility of unambiguous demarcation of public value and descriptive scientific discourses (1), and the object and (...) subject of the cognitive process (2). Both of these attributes are no longer valid. For mass, everyday consciousness and institutional philosophical tradition it is intuitively obvious that having the ability to control the evolutionary process, Homo sapiens came close to the borders of their own biological and cultural identity. The spontaneous coevolutionary process of interaction between the «subject» (rational living organisms) and the «object» (material world), is the teleological trend of the movement towards the complete rationalization of the World as It Is, its merger with the World of Due. The stratification of the global evolutionary process into selective and semantic (teleological) coevolutionary and therefore ontologically inseparable components follows. With the entry of anthropogenic civilization into the stage of the information society, firsty, the post-academic phase of the historical evolution of scientific rationality began, the attributes of which are the specific methodology of scientific knowledge, scientific ethos and ontology. Bioethics as a phenomenon of intellectual culture represents a natural philosophical core of modern post- academic (human-dimensional) science, in which the ethical neutrality of scientific theory principle is inapplicable, and elements of public-axiological and scientific-descriptive discourses are integrated into a single logic construction. As result, hermeneutics precedes epistemology not only methodologically, but also meaningfully, and natural philosophy is regaining the status of the backbone of the theory of evolution – in an explicit form. (shrink)

In the paper the contextual realism of H. Putnam's is briefly presented and accepted as an explanatory framework in which both science and every day experience are interpreted. Furthermore, a model of science as an experimental dialogue (A. Koyr) is explored. In the final section of the paper three scientific traditions: Platonic, Aristotelian, and Archimedean are recapitulated (O. Pedersen).

In the article two questions are considered: does science study values, and is science valuable, or maby harmful. The anwser for the first question is positive: science must formulate normative statements, especially in methodology. The second problem is more complicated. The author points out that the anwser depends on the previously accepted hierarchy of values.

В книге собраны статьи и эссе последнего десятилетия о науке и ее месте в современном обществе. Для читателей, интересующихся наукой и ее людьми.